Nedajte sa nachytať predajcovi okien
🔨

Nedajte sa nachytať predajcovi okien

Okná sú v slovenských stavbách často podceňované, projektanti na ich špecifikáciu „kašlú“ a presúvajú problém na Vás. Výsledok je často taký, že si investor nechá spracovať niekoľko cenových ponúk. Aj keď si nevyberie úplne tú najlacnejšiu, tak sa zvyčajne riadi práve cenou, pretože parametrom nerozumie. Aj v súčasnosti sa stále predávajú okná dvojsklami. Čo je na škodu každého stavebníka. Dokonca niektorí samotní predajcovia prezentujú, že dvojsklá sú niekedy vhodnejšie kvôli lepšiemu solárnemu zisku (vyhrievanie interiéru).

Čo musíte vedieť pri výbere okien?

V prvom rade je nutné presne poznať parametre, pretože tieto sa často rôzne niekedy chtiac, inokedy zámerne prezentujú, podľa toho kto Vám okno chce predať…

Parametre majú podobné označenie a preto sa ľahko zamieňajú. Pozrieme sa preto na jednotlivé časti, z ktorých sa okná skladajú:

Sklo

Izolačné sklá sú zložené z dvoch alebo troch tabúľ skla. Vzdialenosť medzi nimi vymedzuje rôzne široký dutý dištančný profil – nazývaný často aj „dištančný rámik“. Kombinácia skladby skiel zvýrazňuje prednosti rôznych typov skla, ale aj mení vplyv slnečného žiarenia.Preto rôzni výrobcovia okien môžu mať rôzne kombinácie parametrov pre trojsklo – jednoducho nie je trojsklo ako trojsklo !

Môžete sa stretnúť u nás aj s menej rozšíreným riešením Heat Mirror. Ide o dvojsklo so zabudovanou fóliou namiesto stredného skla. Celková váha takéhoto „trojskla“ je o 1/3 nižšia, čo má samozrejme svoje výhody. Nevýhodou je cena.

Dôležité parametre skla:

Ug – súčiniteľ prechodu tepla skla (malé g je z anglického glass) – niekedy sa označuje aj Uskla – jednotka je W/(m2.K)tento parameter popisuje tepelno-izolačnú kvalitu skla. Čím je toto číslo menšie, tým cez sklo z domu uniká menej tepla v zime, a tiež tým menej nadbytočného tepla sa dostane do domu v lete počas horúcich dní .

g – celková priepustnosť slnečného žiarenia – udáva sa v percentách. Udáva koľko percent dopadnutej slnečnej energie cez sklo sa dostane dovnútra, pretože časť sa odrazí od skiel naspať. Preto v nízkoenergetických a pasívnych domoch, kde práve využívame solárne zisky je dôležité, aby toto číslo bolo čo najvyššie. U trojskiel sa toto aktuálne hýbe medzi 50-60 %

Dištančný rámik

Kvalitu skla ale často určuje aj taká „drobnosť“ akou je dištančný rámik. Na tento si dajte dobrý pozor, pretože na trhu sú aktuálne používané 3 typy:

– hliníkový – najlacnejší

– nerezový

– „teplý rámik“ (zyčajne plastový, alebo plast s nerezou) – najdrahší, ale podľa výrobcu nemusí byť výrazne od nereze (napr. TGI®, SGG Swisspacer, Super Spacer®… )

Schéma zo stránky výrobcu skliel (nitrasklo.sk) ukazuje distančné rámiky medzi sklami v dvojskle a v trojskle:

image

Aký je teda rozdiel medzi dištančnými rámikmi?Podstatný!

Rosia s Vám doma okná? Pravdepodobne sa začínajú rosiť práve okolo rámika a máte ho z hliníka. Hliník je tepelný vodič a preto sklo v mieste pripojenia na rámik je vnútri studené a rosí sa.Najlepší je “teplý rámik” a odporúčam práve tento, ale už aj nerezový je výrazne lepší ako hliníkový. Ak Vám niekto ponúkne v súčasnosti okno s hliníkovým rámikom, viac by som sa s ním už nerozprával….

Na obrázku nižšie som odfotil naše okno v byte v spálni – bežné lacné okno asi z roku 2005 . Teplomer von ukazoval 2 stupne nad nulou a vnútri bola “normová” relatívna vlhkosť vzduchu, čiže žiadna para zo sprchy ani nič podobné…

image

Výplň medzi sklami

Najčastejšie sa používa a za ekonomicky zmysluplné považujem výplň argónom. Používa sa aj drahší a na výrobu energeticky náročnejší plyn kryptón. Jeho použitie ešte viac zlepší parametre trojskla. Len si pri ňom ustriehnite cenový nárast.

Rám okna

Druhou podstatnou časťou okna je rám. V súčasnosti sú sklá tak kvalitné, že rám je slabším tepelno-izolačným prvkom okna. Ideálne by bolo okno bez rámov

Preto odporúčam okná členiť minimálne a všade, kde sa dá, používajte fixné zasklenia (keď je rámu v okne menej a je to lacnejšie a aj tepelnoizolačne lepšie)

Uf – súčiniteľ prechodu tepla rámu (malé f je z anglického frame) – niekedy sa označuje aj slovensky Urámu – jednotka je W/(m2.K)

Celé okno

Okno sa teda skladá zo zasklenia a rámu. Keď máme ich parametre je možné vypočítať tepelno-izolačné vlastnosti celého okna (ktoré sa často zamieňajú práve za hodnoty samotného skla !!!)Okná na dome pritom majú rôzne tvary, veľkosti a členenie. Zjednodušene sa dá povedať, že reálne má preto každé okno trochu iné celkové parametre v závislosti od pomeru plochy skla voči ploche rámu. Toto predajcovia ale nezvyknú zohľadňovať – píšu ku každému oknu len normovanú hodnotu rovnako veľkého typového okna. Trápiť Vás to pri cenových ponukách pre nízkoenergetický dom veľmi nemusí. V prípade pasívnych domov to hrá ale podstatnú úlohu.

Uw – súčiniteľ prechodu celého okna (čiže zohľadnenie vzhľadu, rámu a skla) (malé w v indexe je z anglického window) – niekedy sa označuje aj slovensky Uokna – jednotka je W/(m2.K)

Parametrov síce nie je veľa, ale častý problém je, že Ug , Uf a Uw sa medzi sebou rôzne pletú aj niektorým predajcom.Často sa napríklad stáva, že projektant navrhne “klasiku”, t. j. napíše U = 1,1 W/(m2.K) a tým Vám „zarobil“ na problém. Projektant sa takto zbavil zodpovednosti za tepelnoizolačnú kvalitu okien. V takomto prípade prídete za viacerými výrobcami a skúšate si porovnať ponuky sám. Tepelno-technickú kvalitu potom „riešia“ obchodné kancelárie výrobcov okien. Toto je slovenská realita.

Projekty s hodnotou U = 1,1 W/(m2.K) sú zlé. Prečo? Lebo nie je udaný dolný index a výrobca okna vlastne ani nevie, čo má mať tepelnoizolačnú hodnotu 1,1 W/(m2.K) – či celé okno, sklo alebo rám….. podľa čoho teda má okno vyrobiť?

Dostal som raz požiadavku pokombinovať v projekte dvojsklá na juh a trojsklá na ostatné svetové strany. Kvôli vyšším solárnym ziskom dvojskla oproti trojsklu. Je síce pravda, že izolačné dvojsklo má oproti klasickým trojsklám vyšší solárny zisk o 13%, avšak na druhej strane má aj podstatné vyššie straty prestupom (o 57% v prípade Ug=0,7 a až o 120% pri Ug=0,5).Pritom v zimných mesiacoch cez okná získate teplo len počas jasných dní, keď Vám do okien svieti slnko. Takýchto dní v zime v našich klimatických podmienkach nie je až tak veľa. Podstatne viac dní je takých, keď je v zime zamračené, hmla alebo sneží. Počas tohto obdobia teplo cez okná len strácate. Keď aj je pekný slnečný deň, koľko hodín svieti do južného okna slnko? Je to 4–5 hodín, keď teplo získavate. Ďalších 19–20 hodín teplo strácate. To ešte nezabudnite na nezanedbateľné tienenie od susedných stavieb, ktoré slnečné zisky v zime zmenšujú. Presne sa toto všetko je možné počítať podľa klimatických dát v softwari PHPP pre výpočet pasívneho domu.

Ale moje skúsenosti jasne hovoria, že dvojsklá v súčasnosti nemajú v nízkoenergetických a už vôbec nie pasívnych domoch čo hľadať.

…a medzi nami…ani v novom bežnom dome by som si už nedal dvojsklá…mali by ich už “zakázať” :)))

Čo je ale z hľadiska zdravého bývania podstatnejšie je práve komfort bývania. Pri izolačných dvojsklách sú teploty skiel v zime až o 4°C nižšie ako pri trojsklách. Teplota sa môže dostať na hodnotu, keď sa okná budú rosiť – bežný problém dvojskiel aj pri relatívne nie veľkej zime.Práve teplota predmetov, ktoré Vás obklopujú výrazne ovplyvňujú pocit tepelnej pohody. To znamená, že pri dvojsklách budete pociťovať sálanie chladu od skla. Na zvýšenie pohody preto musíte zvýšiť teplotu vzduchu v miestnosti. Rozdiel v teplotách teplejších povrchov a sklenených tabulí sa tým ešte zvýši a nepohoda Vám ostane aj pri zvýšených výdavkoch za energiu.

Musia byť okná otočené na juh?

Dostal som nedávno takúto otázku:

Ak chcem dom s čo najmenšou potrebou tepla na vykurovanie,  je nevyhnutné orientovať hlavnú fasádu s väčšinou okien na juh?  Alebo je to možné dosiahnuť aj pri orientácii domu na východ?

Orientácia okien na svetové strany je pri nízkoenergetických domoch dôležitá. Všade sa dočítate, že okná majú byť na juh. Hlavne pri pasívnych domoch je to často podmienka, bez ktorej sa dom skoro nedá navrhnúť.

Prečo?

Najjednoduchšie si to vysvetlíme na príklade s jedným oknom s rozmermi 2,5×1,5m.Cez okná sa nám teplo z domu stráca. Zároveň, keď svieti cez ne priamo Slnko, tak teplo do domu aj získavame.

Tabuľka ukazuje, akú má bilanciu rovnaké okno na rôznych stranách:

image

Z tejto tabuľky je jasné nasledovné:– okno na sever je „čistá energetická strata“– okno na juh naopak je ziskové– okno na východ je približne vo vyrovnanej bilancii– okno na západ je na tom podobne ako východné (ale v lete môže hroziť prehrievanie, to teraz neskúmam v tomto príspevku)

Predstavte si, že máte dom, kde máte na juh 6 takýchto okien (napr. 3 na prízemí a 3 na poschodí).Ročný prínos okien bude spolu 333×6= 1998 kWh za rok.Ak bude dom mať povedzme 150m2 plochu, tak prínos južných okien bude 1998/150=13,32 kWh/m2 za rokAk si uvedomíme, že kritérium pre pasívny dom na vykurovanie je celková potreba tepla na vykurovanie za rok max. 15 kWh/m2, tak tie okná nám vedia riadne pomôcť.Naopak, ak by takýchto 6 okien bolo na sever, máme stratu 138×6= 828 kWh za rok. To samozrejme bude domu chýbať a niekde sa bude musieť dohnať…

Ak by som porovnal rozdiel medzi severom a juhom, tak rozdiel na šiestich oknách 1998+828=2829 kWh za rok, čo robí pri 150m2 :Rozdiel v celkovej bilancii v prospech 6-tich južných okien voči 6-tim severným je skoro +19 kWh/m2 za rok!

Pasívne domy sa preto volajú pasívnymi, že využívajú rôzne pasívne zdroje tepla a Slnko je hlavným z nich.

V prípade pasívnych domov je odpoveď jednoznačná. Okná treba prioritne orientovať na juh. V prípade nízkoenergetických platí to isté, ale kritériá sú skoro 3,5 x „vlažnejšie“ ako pri pasívnych domoch. Preto je už na konkrétnom prepočte, či sa aj s oknami na severe (nie samozrejme všetkými) dá udržať dom v „nízkoenergetičnosti“.

Poznámky ku spôsobu výpočtu

Výpočet som robil v PHPP 2007 s nasledovnými parametrami:Klíma: BratislavaParametre skla okna:g=0,5Ug=0,6 W/(m2K)Parametre rámu okna:Uf=0,8 W/(m2K)

Výpočet je samozrejme zjednodušením len pre účely pochopenia princípov, reálne sa pre každý dom musí urobiť individuálne posúdenie. Toto ovplyvňujú rôzne faktory, ako tienienie (balkóny, okolité objekty, zeleň, typ a hĺbka osadenia okna v stene a pod..), lokalita..

Výpočet solárnych ziskov v celoročnej bilancii pre vykurovanie

Napríklad pre južné okno sú počas roka nasledovné údaje o solárnych ziskoch:január: 67kWhfebruár: 96kWhmarec: 118kWhapríl: 133kWhmáj: 120kWhjún: 117kWhjúl: 119kWhaugust: 128kWhseptember: 132kWhoktóber: 106kWhnovember: 66kWhdecember: 56kWhTakže za celý rok sa nám do domu dostáva cez južné okno spolu 1257kWh. Reálne sa ale na vykurovanie využíva len teplo získané vo vykurovacom období. Pre južné okno je to 598kWh už spomenutých vyššie v tabuľke s ktorým program PHPP počíta automaticky. S týmto údajom sa pri pasívnych domoch aj kalkuluje pri dimenzovaní vykurovacieho systému.