Aký je vlastne rozdiel medzi nízkoenergetickým a pasívnym domom? Z hľadiska užívateľského komfortu sú obidva domy skoro porovnateľné. Pocit tepelnej pohody a kvalitného čerstvého vzduchu sú na porovnateľnej úrovni.
Zjednodušene môžem povedať, že pasívny dom je nízkoenergetickým domom s ešte “tvrdšie” nastavenými parametrami spotreby energií. Hlavné rozdiely sú zhrnuté v tabuľke nižšie:
hlavné rozdiely:
parameter: | nízkoenergetický | pasívny |
---|---|---|
merná potreba tepla na vykurovanie za rok | 50-15 kWh/m2 | 15 kWh/m2 |
tesnosť obalového plášťa (blower-door) | max. 1,0/h | max. 0,6/h |
maximálna celková spotreba primárnej energie za rok | neposudzuje sa | 120kWh/m2 |
Čiže dom, ktorý bude v nízkoenergetickom štandarde môže spotrebovať skoro 3,5x viac energie na vykurovanie, ako keby bol tento dom pasívnym.
Zároveň si treba ale uvedomiť, že dom spotrebúva aj ďalšie energie:
Ohrev teplej vody. Predpokladajme, že v obidvoch typoch domov by ste minuli rovnaké množstvo teplej vody, preto ak sa použije rovnaký zdroj na jej ohrievanie, nie je v tejto časti energie rozdiel v spotrebe medzi nízkoenergetickým a pasívnym domom.
Ostatné spotrebiče v dome (chladnička, práčka, televízor…)
Všetky tieto energie tvoria celkovú spotrebu domu. Posudzovaný parameter v pasívnych domoch “celková spotreba primárnej energie” je ale niečo iné ako samotná celková spotreba domu. Zahŕňa napríklad aj straty pri výrobe a distribúcii elektrického prúdu, spotrebu energie na prepravu dreva na kúrenie a podobne… čiže reálne dom nespotrebuje podľa meračov až 120 kWh/m2 za rok. Osobne tento parameter považujem za “ekologický tlak” na celkové znižovanie energie vo svete. Práve kvôli tomuto parametru sa často v pasívnych domoch používajú technológie, ktoré znižujú energiu aj pri príprave teplej úžitkovej vody a je nutné používanie energeticky úsporných spotrebičov a osvetlenia.
Za pasívny dom je možné pritom označiť len taký dom, ktorý tieto všetky parametre striktne dodrží. Takže dom, ktorý bude mať napríklad spotrebu tepla na vykurovanie “len” 17 kWh/m2 za rok, sa už nepovažuje za pasívny dom (je to len lepší nízkoenergetický dom).
Tak isto dom, ktorý síce bude mať výbornú spotrebu tepla na vykurovanie napríklad 12 kWh/m2 za rok, veľmi pravdepodobne nebude pasívnym, ak sa v ňom bude pripravovať teplá voda v elektrickom bojleri. Elektrický bojler je síce investične lacný, ale je pri ňom problém s parametrom celkovej spotreby primárnej energie.
Na podobný popis, ako popisujem vyššie málokedy natrafíte v časopise a marketingových prezentáciách. Preto to veľa realizačných firiem zneužíva a za pasívne domy označujú aj také, ktoré splnia len 1. parameter. Dobre si to preto overte!
Projekčne sú z týchto dôvodov pasívne domy náročnejšie. Pretože musíme dosiahnuť exaktné parametre a optimalizáciu domu v detailoch, ktoré sa pri inom type výstavby počítajú zjednodušenými percentuálnymi konštantami. Na základe takéhoto návrhu a dôslednej realizácie domu je možné získať nemecký certifikát od Passivhaus Institut Darmstadt. Na účel návrhu a optimalizácie používame špecializovaný výpočtový program PHPP, do ktorého je nutné zadať oveľa viac presných čiastkových hodnôt ako pri štandardnom normovom výpočte tepelnej straty, ktorý často postačí aj pre nízkoenergetické domy.