Slamený dom
🌼

Slamený dom

Slama má v stavebníctve dlhú tradíciu. Používala sa v rôznych formách. Ako krytina na strechy, ako prímes do hlinených váľkov na spevnenie alebo v zrubových stavbách na vyplňovanie špár.

Po vymyslení lisovacích strojov na balíkovanie slamy sa z týchto balíkov začali rovno stavať aj slamené domy, hlavne v Amerike od 19. storočia, ale domy sa stavali zo slamy aj v Európe v niektorých krajinách v tej dobe ako východisko z núdze. Na Slovensku sa slama využívala hlavne ako strešná krytina a izolácia pôjdu v zime.

V súčasnosti sa pomaly rozširuje a vylepšuje stavanie zo slamených balíkov. Najrozšírenejšie sú dva spôsoby. Slama je len ako výplňový materiál v drevostavbe, alebo sa slamený balík použije ako nosný statický prvok.

Na prvom obrázku je ukážka, kde slamený dom má steny zo slamy riešené ako nosné:

image

Na ďalšom obrázku je ukážka slameného domu, kde nosnú konštrukciu domu tvorí drevostavba a slamené balíky sú tu použité iba ako tepelná izolácia a výplň. Nejde o úplne ideálny príklad, ale pre predstavu to stačí:

image

Potrebné vlastnosti slamy pre slamený dom

Balíky na Slovensku majú zvyčajne rozmery orientačne 40 x 50 x 70-100 cm (Dĺžka závisí od nastavenia balíkovacieho stroja.) Za optimum sa považuje dĺžka 70-80cm. Dlhšie sa krútia a kratšie zase znamená viac kusov a práce…

Ak sú balíky používané ako výplňový materiál, minimálne zlisovanie je na 90kg/m3. Pri tomto zlisovaní sa tepelná vodivosť λ hýbe medzi 0,044-0,060 W/mK. Pre zjednodušenie môžete uvažovať s ľahko zapamätateľnou hodnotou λ=0,055 W/mK a už pri konkrétnom riešení stavby domu určiť presné hodnoty.

V prípade, že sa balíky používajú ako staticky nosné, musia byť zlisované minimálne na 120-130kg/m3. Za maximum sa považuje 180kg/m3, pri zachovaní dobrých izolačných vlastností. Stroje to aj tak viac nevedia zlisovať.

Akustika

Slamený dom má akustiku stien porovnateľnú so stenami murovaných stavieb. Napríklad slamená stena hr. 450 mm s hlinenými omietkami na oboch stranách hrúbky cca. 25mm má o niečo lepšie akustické parametre ako betónová stena hr. 120mm. Betónová stena vyhráva iba vo veľmi nízkych a veľmi vysokých frekvenciách (hlboké dunenie a vysoké tóny). Pre bežné hovorené slovo a podobné frekvencie je slama na tom lepšie. Samozrejme je hrubšia a k betónu príde určite ešte tepelná izolácia.

Fámy o slame

Medzi ľuďmi kolujú rôzne fámy o slamených domoch.

1. fáma: Stavba zo slamy je lacnáToto je často prvý moment, kvôli ktorému ľudia zvažujú stavbu zo slamy. Reálne stavba zo slamy je drahšia ako konvenčná výstavba z najrozšírenejších materiálov ako tehla, ytong a podobne. Samotný balík slamy na prvý pohľad je síce lacný, ale celková pracnosť, následne použité materiály na zapracovanie, doprava, uskladnenie a podobne celkovo stavbu predražia. Jediná možnosť ako stavbu zo slamy zlacniť je tvrdá svojpomoc s partiou známych, čo ale vyžaduje zase čas ľudí a tu je to polemické, čo to nakoniec je lacnejšie. Ak si prepočítate hodnotu svojho času…

2.fáma: Slamený dom vám zožerú myšiToto je častý argument proti slame. Myši a iné hlodavce v prípade nesprávneho zabudovania do stavby vlezú aj do polystyrénu alebo minerálnej vlny. Pre minimalizovanie tohoto rizika pri slame je dôležité, aby slama bola dobre vymlátená. Čiže nemôže obsahovať zbytkové zrná. Tým pádom tam myši nemajú čo žrať. Zároveň pri správnom hustom zlisovaní, hlodavce cez balík len tak neprejdú, vyhryzený tunel sa im zatvára a to im vadí. Musia sa cez slamu prehrýzť rovnako ako cez čokoľvek iné.

3. fáma: Slamený dom vám zhoríSamozrejme voľne nakopená slama na poli horí. Ale zlisovaná slama v balíku a zabudovaná v konštrukcii nehorí, len tlie. Po omietnutí hlinenou omietkou nemá slama dostatok kyslíka na horenie.

V roku 2012 robila Fakulta stavební ČVUT v Praze, Katedra konstrukcí pozemních staveb a PAVUS, skúšku požiarnej odolnosti slamenej steny. Nosná konštrukcia vydržala až 145 minút, kým sa pod zaťažením zdeformovala. V Nemecku udávajú pre steny údaj 90 min. Tieto parametre bohate spĺňajú požiadavky opožiarnej odolnosti pre rodinné domy. Tu je podrobný protokol o požiarnej skúške.

4. fáma: Sfúkne vám ho aj vlk

Ku tým fámam vyššie ešte prispievajú aj naše najznámejšie slovenské rozprávky

Napríklad tá o troch prasiatkach.

Podvedome od malička máme väčšina z nás vsugerované, že dom zo slamy alebo z dreva nemá takú pevnosť ako murovaný dom. Ale ten chudák vlk za túto báchorku fakt nemôže…

Výhody slamy:

  • suchá výstavba
  • zdravotne nezávadná
  • slama je vysoko ekologická – využíva sa odpadová surovina pri žatve. Na výrobu sa preto spotrebuje málo energie, lebo slama pri raste ukladá CO2. Minie sa zhruba 50-100 krát menej energie ako pri iných priemyselných stavebných materiáloch.
  • vysoká paropriepustnosť – vhodné do difúzne otvorených skladieb drevodomov
  • štruktúra slamy podľa niektorých domoch eliminuje elektrosmog
  • vhodná aj pre svojpomocnú výstavbu
  • pri svojpomocnej výstavbe pozitívny sociálny faktor – pri stavbe zo slamy sa často stretnú pozitívne naladená “prírodní ľudia”
  • ľahko recyklovateľný materiál
  • dlhý fázový posun, ktorý znižuje prehrievanie domu v lete

Nevýhody slamy:

  • môžete trafiť na rok, keď sa vám slamu v potrebnej kvalite nepodarí zohnať (hlavne v daždivých rokoch)
  • a ak aj je dobrý rok, slama by sa nemala dlho skladovať, čiže stavba slameného domu je sezónna záležitosť
  • malý výber firiem a projektantov, ktorí sú ochotní so slamou pracovať
  • nutné kvalitné ukladnenie a zabezpečenie stavby pred ďažďom. Zvyknú sa prestrešovať stavby dočasnými konštrukciami, alebo sa najprv spraví nosná konštrukcia so strechou a až potom sa dopĺňa slama.